Ján Kapusta: „Prijatie letanovskej ponuky bola najlepšia vec, akú som vo svojom stolnotenisovom živote urobil“

Markušovský rodák začínal so stolným tenisom v Lieskovanoch. Neskôr sa pobral na skusy do Spišskej Novej Vsi, kde obstál dôstojne. Aj vďaka tomu nakoniec, teraz 22-ročný vysokoškolák, zakotvil v Letanovciach. Farby miestneho stolnotenisového oddielu háji už druhú sezónu. Vhodne zaplátal dieru štvrtého hráča v A-mužstve, a aj preto siahajú letanovskí stolní tenisti v tomto ročníku po historickom úspechu. Ján Kapusta porozprával o svojich stolnotenisových začiatkoch, ale aj to, prečo odišiel z materského klubu, či ako sa dostal do Letanoviec. Verí, že postup do vyššej súťaže už letanovskému tímu neunikne.

K stolnému tenisu ťa priviedol otec? Keďže aj on ho hrával…
Áno, bolo to vďaka nemu. On ma k tomuto športu priviedol. Začali sme hrávať po večeroch v Lieskovanoch, kde som asi ako 12-ročný začal hrávať žiacku súťaž.

V Lieskovanoch si pôsobil až do svojich dvadsiatich rokov. Ako si na to obdobie spomínaš?
Boli to pekné časy. Po pár rokoch v žiackej lige sme vytvorili rodinný tím – „béčko“ Lieskovan, s ktorým sme hrávali 6. ligu. Jeden rok sa nám dokonca podarilo postúpiť, no hneď v ďalšej sezóne sme vypadli, a potom sme sa v podstate rozpadli. Každý mal na tréning málo času, nemalo to zmysel takto ďalej ťahať. Počas jedného ročníka som dokonca hrával za „áčko“ aj „béčko“, popritom futbal, bolo toho dosť, a práve vtedy sa začali aj moje problémy s kolenom.

Problémy s kolenom trvajú dodnes? Mal si vtedy aj nútenú dlhšiu prestávku?
Moje kolená sú kapitola sama o sebe. Teraz je to relatívne v poriadku. V jednom mám rozbitý meniskus, teda nič príjemné. No kým drží, ako má, je to v pohode. Prestávku som mal však nie kvôli kolenám, ale kvôli zlomenej nohe. Ako 16-ročný, som vynechal skoro celú sezónu.

V posledný rokoch strávených vo svojom materskom klube si hrával už aj za A-mužstvo. Prečo si sa nakoniec pobral preč?
Ako každý normálny mladý hráč som chcel hrať vyššiu súťaž, čo nám v Lieskovanoch nebolo umožnené. Síce sme niekoľkokrát 5. ligu vyhrali, nikdy sme postup nevzali. Každý rok nám bolo povedané, že na to nemáme a že vo vyššej súťaži budeme iba zbierať lopty. Potom prišla cez leto ponuka z BBF-ky, kde som mal možnosť hrať vyššiu ligu. Neváhal som a prijal ju.

V premiérovej štvrtoligovej sezóne si sa celkom chytil. No aj tak si v spišskonovoveskom klube BBF pobudol len jeden rok.
To je pravda. Boli sme tam partia mladých chalanov. Cieľom bolo zachrániť štvrtú ligu, čo sa nám vtedy aj podarilo. No potom sa začali diať veci, ktoré sme nečakali, a tak sme tam všetci štyria skončili. Ja som vďačný p. Sagulovi za šancu, ktorú mi vtedy dal. Myslím, že som sa jej chytil celkom dobre a skúsenosti či rady, ktoré som vtedy nazbieral, môžem teraz využívať pri dosahovaní cieľa v Letanovciach, ktorým je jednoznačne postup do tretej ligy.

Ako si už naznačil, nasledoval prestup do Letanoviec. Bola to správna voľba?
Áno, po roku strávenom na BBF prišla ponuka z Letanoviec, ktorej prijatie bola najlepšia vec, akú som vo svojom stolnotenisovom živote urobil. V Letanovciach sme sa stretli výborná partia, som tu maximálne spokojný. Ja som tam prichádzal ako štvrtý hráč, ktorý im pár rokov chýbal. Myslím, že sa mi to miesto podarilo celkom dobre zaplniť a pomôcť tak mužstvu k postupu do vyššej súťaže.

Ešte ste však nepostúpili. Potrebujete vyhrať jeden z troch ostávajúcich zápasov. Sezóna vám ale zatiaľ vychádza perfektne, spokojní?
Posledný krok býva najťažší, no myslím si, že s prístupom ako doteraz, to zvládneme. So sezónou panuje všeobecná spokojnosť. Veď to sa aj prejavuje na pohode všetkých nás, či už na zápasoch alebo na tréningoch. Mňa, osobne, mrzí len zopár tesných prehier v zápasoch, ktoré by som mal vyhrávať.

Vašim najväčším súperom v tejto sezóne je práve BBF, odkiaľ si pred dvoma rokmi odišiel. Cítiš akési zadosťučinenie, keďže vediete štvrtoligovú tabuľku o štyri body práve pred týmto mužstvom?
Je to zadosťučinenie za snahu, ktorú som nielen ja, ale všetci v tíme vyvinuli na to, aby sme boli tam, kde teraz sme. Inak nie. Som rád, že sme zdolali všetkých, a je jedno, či je to BBF alebo Mlynky, Smolník, Rožňava…

Je možnosť, že od septembra odídeš na rok do zahraničia. Ak by ste teda postúpili do tretej ligy, nemrzelo by ťa, keby si odišiel?
Jasné, že to človeka zamrzí. Predsa opustiť na rok domov a všetko s ním spojené, nie je ľahké. No šanca študovať v zahraničí sa človeku taktiež nenaskytne každý deň. Uvidíme, ako sa to celé vyvinie.